18. január je pre Rudlov významným dňom. V tento deň vojská červenej armády oslobodil aj našu obec spod nadvlády fašizmu. Tieto posledné januárové dni každoročne patria spomienke na ťažké chvíle i hrdinstvo našich osloboditeľov v národnooslobodzovacom boji. V dnešnej dobe si nevieme už predstaviť koľko utrpenia, koľko ľudských životov sa skrýva za touto spomienkou.

Dnes sme vďační vojakom a dôstojníkom i všetkým, ktorí s nasadením vlastného života bojovali za slobodu a mierové usporiadanie sveta. Sme vďační hlavne priamym účastníkom týchto bojov a padlým bojovým druhom, pretože svojim odhodlaním zažali plamienok nádeje na spravodlivejšiu budúcnosť pre našu obec, krajinu a ich občanov. Preukázali vieru v trvalé ľudské hodnoty, ale i solidaritu a priateľstvo s ostatnými národmi, keď spoločne vo veľkej protihitlerovskej koalícii prinútili fašizmus kapitulovať.

Pred oslobodením našej obce boli naši obyvatelia poznačení vojnou. Vianoce sa podľa starých tradícií slávili 6.januára. No v roku 1945 boli iné, ako dovtedy. Naši občania žili v strachu a v neistote. Každý občan si počas týchto Vianoc želal, aby nemecké vojská pri prechode fronty nevypálili našu obec a nevyhnali občanov z ich vlastných príbytkov. Aj to svedčí o tom, aká krutá bola vojna a aké útrapy museli prežívať naši predkovia.

Z historickým záznamov vieme, že situácia v našej obci sa začala upokojovať v utorok, 16.1.1945. Nemci, ktorí boli v našej obci si začali baliť veci a pripravovali sa na ústup. Naši občania sa Nemcov pýtali čo sa deje, prečo sa balia. Na tieto otázky im Nemci potajme odpovedali, že odchádzajú, pretože prichádza ‘‘Ivan‘‘, čo bolo krycie meno pre Rusov.

Na ďalší deň Nemci chodia po našich občanoch, zabíjajú ošípané a nakladajú si ich na autá a povozy. Naši chlapi zo strachu pred tým, že ich Nemci pri ústupe zoberú so sebou, utekajú do lesa ‘‘pod Malinu‘‘ a k Hájenkám a skrývajú sa v hustom smrekovom lese, kde si zakladajú ohne. Doobeda toho dňa odišli z našej obce všetci Nemci. Niektorí chlapi sa z lesa vrátili, no väčšina chlapov ostala v lese aj cez noc zo strachu, že by sa Nemci mohli vrátiť späť do dediny. Obavy týchto chlapov sa aj naplnili. Večer prišli do našej obce 2 nákladné autá Nemcov ale keď zistili, že sa ich kolegovia v obci už nenachádzajú, našťastie odišli.

Vo štvrtok, 18.1.1945 prišli v poludňajších hodinách prví sovietski vojaci, ktorých na konskom povoze priviezol Michal Ocilka zo Zámutova. Ich príchod do dediny bol oznámený rozozvučaním všetkých troch zvonov. Zvuk zvonov prilákal do obce aj chlapov, ktorí cez noc ostali v lese. Sovietskych vojakov vítali všetci naši občania veľmi vrúcne a veľmi milo. Podľa starých slovanských zvykov boli vojaci v našej obci vítaní chlebom a soľou.

Hrdinské činy osloboditeľov našej obce zostanú navždy zapísané v jej histórii i v mysliach každého z nás.